(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Z uvedeného vyplýva, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia zmluvy a nie pre prípad využitia svojho zákonného práva na ukončenie pracovného pomeru, ktoré je zakotvené v zákonníku práce.

Ďalej podľa Čl. 2 Zákonníka práce – základné zásady:

Pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

V praxi je vymedzenie porušenia dobrých mravov často problematické, avšak v uvedenom prípade by šlo asi o učebnicový prípad porušenia dobrých mravov, keď bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorá obmedzuje zákonné právo zamestnanca ustanovené kogentným (nemenným) ustanovením o možnosti ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe.

V tomto prípade by som radil zmluvnú pokutu v žiadnom prípade neplatiť a v prípade, že sa zamestnávateľ obráti na súd, požiadať o zastupovanie advokátsku kanceláriu. Predpokladám, že zamestnávateľ by bol v prípadnom spore neúspešný, vlastne som o tom presvedčený, zároveň vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na ochranu zamestnanca, výšku pokuty a výklad zákonníka práce ani nepredpokladám, že by Vás žaloval